Dňa 14.októbra 2020 sa Ústavný súd SR uzniesol na náleze, ktorým potvrdil súlad uznesenia vlády SR č. 587 zo dňa 30.septembra 2020 ( kt. sa vyhlásil núdzový stav ) a nariadenia vlády SR č. 269/2020 zo dňa 30.septembra 2020 s ústavným zákonom o bezpečnosti štátu a Ústavou SR.

V skratke :

Ústavný súd sa vysporiadal s námietkami Generálnej prokuratúry SR a skupiny poslancov zastúpenej JUDr. Kaliňákom a skonštatoval, že uznesenie o vyhlásení núdzového stavu nemusí obsahovať výslovne uvedený konkrétny dôvod núdzového stavu ( i keď by bolo dobré, aby ho v záujme jeho pochopiteľnosti obsahovalo ) a rozpis konkrétnych základných práv a slobôd, ktoré počas núdzového stavu budú obmedzené – nakoľko to ústavný zákon o bezpečnosti štátu nevyžaduje ( obsahuje formuláciu môže, nie musí ) – v tomto smere je teda uznesenie v súlade s ústavným zákonom.

Ďalej sa Ústavný súd vysporiadal i s námietkou, že uznesenie neobsahuje konkrétne územie, na ktorom má byť núdzový stav vyhlásený ( obsahuje iba formuláciu – “na postihnutom území Slovenskej republiky” ). Tu ústavní sudcovia vláde vytkli, že uznesenie mohlo obsahovať, vzhľadom na závažnosť núdzového stavu a v záujme predídenia zbytočným pochybnostiam, dôslednejšie jazykové vymedzenie postihnutého územia – no to, že ide o oblasť celej SR vyplýva z predchádzajúcich uznesení vlády SR o vyhlásení núdzového stavu zo dňa 18. a 27. marca ( a na ne nadväzaujúcich nariadení ), kde sa používa rovnaká formulácia. Takýto výklad podporuje aj nariadenie vlády SR č. 269/2020, ktoré bolo prijaté po tomto uznesení a používa už formuláciu: “na celok území SR.”

Tento nález Ústavného súdu je všeobecne záväzný pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby aj právnické osoby. ( Čl. 129 ods. 7 Ústavy SR. ) Zdá sa, že týmto by mala v spoločnosti skončiť polemika o ústavnosti vyhlásenia núdzového stavu, o ústavnosti nadväzujúcich právnych predpisov a obmedzení práv a slobôd – avšak nie je tomu tak.

Existuje právne osamotený názor( https://zalobyvocistatu.sk/nezaradene/fiasko-ustavneho-sudu-sr/?fbclid=IwAR29cU2kqpPiJzf5vVfv-LMPbXQPeWwcTWpoaAcbNttHlctH-I3MXH3-rFg ), v zmysle ktorého Ústavný súd SR nemá právomoc konať o súlade uznesenia vlády SR s ústavou – absencia tejto právomoci má za následok nulitu nálezu Ústavného súdu – nakoľko Čl. 125 Ústavy SR ( ktorý obsahuje právomoci Ústavného súdu pri rozhodovaní o ústavnosti a zákonnosti právnych noriem ) mu túto právomoc nedáva – nie je obsiahnutá právomoc rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti uznesenia vlády.

Áno, beriem, že uznesenie vlády nie je všeobecne záväzný právny predpis ( uznesenie vlády, je v zmysle zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov iba iným aktom, ktorý sa vyhlasuje v zbierke zákonov ( § 13 písm. e) tohto zákona ), ktorého ústavnosť alebo zákonnosť by Ústavný súd SR nemohol posudzovať v zmysle Čl. 125 Ústavy SR. Koniec koncov to konštatuje aj samotný Ústavný súd SR vo svojej konštantnej judikatúre ( napr. ÚS 514/2012 ).

Ústavny súd sa však vo svojom náleze ani nesnaží brať svoju právomoc z Čl. 125 Ústavy SR ale z Čl. 129 Ústavy SR, v zmysle ktorého : ” Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou a ústavným zákonom.” Tento článok Ústavy je priamo uvedený v náleze Ústavného súdu zo dňa 30.septembra 2020, preto mi nie je celkom zrejmé ako môže existovať právny názor prezentujúci nulitu tohto nálezu opierajúci sa o absenciu právomoci Ústavného súdu rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti uznesenia vlády SR podľa Čl. 125 Ústavy SR.

To, o čom môže Ústavný súd rozhodovať je dané Ústavou SR – nielen v Čl. 125 ale obsahovo v celej Ústave SR – tieto právomoci existujú popri sebe a nie sú navzájom podmieňujúce alebo vylučujúce.

To, že ústavnosť a zákonnosť uznesenia vlády SR nemôže Ústavný súd SR preskúmavať podľa Čl. 125 Ústavy SR neznamená to, že ju nemôže preskúmavať podľa čl. 129 Ústavy SR – nakoľko ide o rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu. Toto rozhodnutie môže súd podrobiť kontrole súladu nielen s Ústavou SR ale i ústavným zákonom ( v tomto prípade ústavný zákon o bezpečnosti štátu ), v osobitnom konaní podľa § 189 a nasled. č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde, čo súd koniec koncov aj urobil a jeho záverom je Nález Pl. ÚS 22/2020 zo dňa 14. októbra 2020.

Nazývať vyššie uvedený nález mega fiaskom, nulitným aktom a šíriť takýto právny názor bez ďalšieho právneho vysvetlenia alebo stanoviska, najmä medzi laickou verejnosťou ) považujem za veľmi nešťastné a neodborné.