Bankrot je bežnou súčasťou života ekonomicky slabších subjektov v trhovej ekonomike. Prakticky sa realizuje prostredníctvom procesov upravených v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, vďaka ktorým sa zadlžený subjekt dokáže veľmi úspešne a efektívne zbaviť svojich dlhov, často len s minimálnym uspokojením svojich veriteľov.

Čo však v prípade, ak dlžník je pri tomto procese oddlženia nepoctivý – teda napríklad zahmlieva svoj skutočný majetok, nespolupracuje so správcom alebo dokonca úmyselne vyvolal svoj ekonomický úpadok ?

§ 166g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii uvádza taxatívne presné príklady takzvanej nepoctivosti dlžníka a dáva jeho veriteľom možnosť v lehote do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo určenia splátkového kalendára podať na súde návrh na zrušenie oddlženia ( tzv. Konanie o nepoctivom zámere dlžníka oddlžiť sa konkurzom ) – voči dlžníkovi alebo jeho dedičom. Dôkazné bremeno ohľadom nepoctivosti dlžníka je na veriteľovi, ten tiež znáša poplatkovú povinnosť spojenú s takýmto návrhom na súd.

V praxi býva reálny problém dopredu určiť ako bude konkrétny súd rozhodujúci o danom návrhu individuálne vyhodnocovať “poctivosť/nepoctivosť” dlžníka. Napríklad ak dlžník zamlčal určitý svoj majetok v rámci konkurzu a tento mu ostal aj po oddlžení, dlžníkovi sa na súde často stačí brániť tým, že tento majetok nebol do konkurzu uvedený omylom.

Konanie o nepoctivom zámere dlžníka oddlžiť sa konkurzom predstavuje kontrolu “poctivosti” dlžníka ex post, teda až po skončení konkurzu a počas trvania samotného konkurzu takúto možnosť veriteľ nemá.

Ak súd právoplatne rozhodne o zrušení oddlženia, takéto rozhodnutie je
účinné voči všetkých veriteľom a dlžníkove dlhy sa stanú opäť splatné. Veriteľ teda napríklad môže voči dlžníkovu znovu podať návrh na vykonanie exekúcie alebo žalobu na náhradu škody.

Zrušenie oddlženia sa zverejňuje v Obchodnom vestníku a aj v Registri úpadcov na stránke www.ru.justice.sk